Ako sa Oliver
dostal
do dezinformačnej bubliny.

Toto je Oliver

Oliver má 28 rokov a pracuje ako manažér.

Na časy, kedy nemal počítač, smartfón či profily na sociálnych sieťach si už veľmi nepamätá.

Oliver je už 3 dni chorý doma.

Keď si Oliver ráno pozrel video od kolegu na telefóne, otvorilo sa v aplikácii YouTube. Každé video, ktoré si Oliver pozrie, si YouTube pamätá.

YouTube používa odporúčacie algoritmy, ktoré na základe Oliverovej histórie predpovedajú, aké ďalšie video by sa Oliverovi mohlo páčiť.

YouTube chce, aby Oliver klikol na ďalšie video a pozeral aj naďalej. Preto sa Oliverovi zobrazuje video na podobnú alebo rovnakú tému ako video od kolegu, ktoré si pozrel pred niekoľkými hodinami.

Sociálne siete využívajú odporúčacie algoritmy, aby maximalizovali čas, ktorý ľudia trávia na danej sociálnej sieti.

Vždy, keď nám YouTube odporučí video, robí to na základe vypočítanej pravdepodobnosti, že na video klikneme.

YouTube algoritmus je zodpovedný za 70 % času, ktorý na YouTube ľudia trávia. To znamená, že iba 30 % času trávime pozeraním obsahu, ktorý si sami vyberieme.

YouTube (ako aj ostatné platformy) si pamätá našu históriu, nielen na to, aby nám vedel odporúčať obsah, ktorý sa nám bude páčiť, ale hlavne, aby nám čo najlepšie zobrazoval reklamu, na ktorej zarába.

Reklama, ktorá sa zobrazuje na internete, je u každého iná. Je šitá na mieru, teda personalizovaná.

Počas používania ich služieb, Google, YouTube, Facebook a Instagram zbierajú informácie o tom, čo nás zaujíma.

Pomocou týchto dát nás zaraďujú do kategórii záujmov, na základe ktorých nám potom ukazujú reklamy.

V minulosti inzerent prenajal billboard vedľa cesty a nevedel presne odhadnúť, koľko potenciálnych klientov okolo billboardu prejde.

Online reklama je omnoho efektívnejšia. Inzerent si vie presne nastaviť, na akých ľudí chce reklamu cieliť a vie si aj následne pozrieť presné čísla o úspešnosti reklamy.

Všetko, čo na internete robíme, zanecháva stopu, z ktorej sa dajú čerpať dáta slúžiace na personalizovanie obsahu, ktorý konzumujeme.

Dáta o tom, čo sa nám "páči", koho máme v priateľoch, koľko máme rokov, kde sa nachádzame, koľko času trávime pozeraním si daného príspevku, aké stránky sme navštívili a o mnoho viac.

Ďalším zdrojom informácii o používateľoch pre sociálne siete sú aj iné aplikácie, ktoré s nimi spolupracujú.

Odporúčacie algoritmy, fungujúce na základe umelej inteligencie, nám potom na základe nazbieraných dát ukazujú obsah vybraný na mieru. Keďže obsah je personalizovaný, každý vidí iné správy a novinky.

Na rozdiel od večerných správ v televízii, ktoré sú pre každého rovnaké, sú správy, ktoré k nám prúdia cez sociálne siete, pre každého vybraté podľa jeho záujmov a aktivít.

Na rozdiel od klasických médií, ako noviny alebo televízne spravodajstvo, sociálne siete nespadajú pod toľko regulácii a zákonov.

Novinári, oproti bežným používateľom sociálnych sietí, majú viac skúsenosti s overovaním faktov a vedia lepšie rozoznať dôveryhodné zdroje.

Facebook o sebe dlhodobo prehlasuje, že nie je vydavateľstvo, ale len platforma a ako platforma nie je zodpovedný za obsah, ktorý sa na tejto platforme vyskytuje.

Toto pravidlo je zapísané aj v americkom zákone „Section 230“. Mnoho zákonov vzniklo skôr, ako sa sociálne siete rozšírili, a tak nezodpovedajú dnešnej situácii.

Aktuálne prebiehajú viaceré legislatívne snahy sociálne médiá skrotiť, no legislatívna odpoveď prichádza pomaly a postupne.

Každý rok narastá množstvo dát, ktoré sa šíria v digitálnom priestore. Internet zjednodušil prístup k informáciám, no nie všetky informácie na internete sú pravdivé.

Nie všetky nepravdy sú zámerne zavádzajúce (ľudia robia chyby), ale je čoraz ťažšie rozoznať pravdu od lží vo veľkom množstve informácii, s ktorým sme ako používatelia konfrontovaní.

Nepravdivé informácie sa delia podľa zámeru. Zámerne zavádzajúci obsah je “dezinformácia” a nezámerne nepravdivý obsah je "misinformácia".

Na internete sme denne konfrontovaní s veľkým množstvom informácii. Náš mozog si preto niekedy pomáha "skratkami".

Kognitívne skreslenie je prirodzená ľudská tendencia vyhľadávať, interpretovať a zapamätať si nové informácie v súlade s existujúcimi presvedčeniami.

Konfirmačné skreslenie je jeden z typov kognitívneho skreslenia, kedy máme tendenciu vyhľadávať a všímať si len tie informácie, ktoré sú v súlade s tým, čomu už veríme a čo už poznáme.

Ľudia si vyberajú média, ktoré odoberajú tak, aby odzrkadľovali ich záujmy, názory a politické preferencie. Pri newsfeede, ktorý je zoradený algoritmom však presne nevieme, podľa čoho nám obsah ukazuje a čo pred nami skrýva.

V porovnaní s tradičnými médiami nemáme možnosť kúpiť si iné noviny alebo prepnúť televízny kanál.

Dezinformačná bublina je termín opisujúci stav, do ktorého sa Oliver mimovoľne dostal kvôli svojim aktivitám na internete. Nemusel o tom vôbec vedieť.

Algoritmus postupne zachytil, že Oliver má tendenciu dezinformačný obsah sledovať. Tak mu začal odporúčať takého obsahu čoraz viac, čím nahradil veľa obsahu z dôveryhodných zdrojov.

Príbeh Olivera môže pôsobiť absurdne alebo prehnane, no dezinformačné bubliny vznikajú práve týmto spôsobom. Spravidla pomalšie ako v Oliverovom prípade, no ich vplyv je skutočný a zdokumentovaný.

Ľudia uzatvorení do takýchto bublín prepadajú rôznym, aj iným ako medicínskym, dezinformačným témam. Má to presahy do celkového spoločenského diania - nielen toho, čo sa deje online.

Výskumníci v Kempelenovom inštitúte inteligentných technológii skúmali, či a s akou námahou by sa človek ako Oliver vedel z dezinformačnej bubliny na platforme YouTube dostať.

Tento technologický výskum je typ nezávislého auditu veľkých platforiem, ktorý je čoraz dôležitejší pre fungovanie digitálneho priestoru a pre fungovanie spoločnosti ako takej, pretože odhaľuje spôsob, akým odporúčacie algoritmy fungujú.

Viac o tomto výskume sa môžete dozvedieť tu.

Regulácie a zákony sú ďalší spôsob, ako zmeniť online prostredie na také, ktoré namiesto šírenia hoaxov a dezinformácii, podporuje tvorbu kvalitného a pravdivého obsahu.

V neposlednom rade je dôležité aj vzdelávanie ľudí a digitálna gramotnosť, preto prosím zdieľajte príbeh Olivera so svojím okolím.